Róbert Jano st. odstúpil z funkcie športového riaditeľa: Klub je v dobrých rukách

V polovici júla 2017 prijal Róbert Jano st. ponuku zo strany vtedajšieho prezidenta Lokomotívy Košice Petra Daduľáka a stal sa športovým riaditeľom klubu. Skúsený funkcionár, ktorý v minulosti pôsobil pri hádzanárskej reprezentácii či pri basketbalovom družstve Good Angels Košice, zotrval vo funkcii rok a pol. K 31. januáru 2019 sa rozhodol odstúpiť zo svojej pozície. 

Je pravda, že končíte vo funkcii športového riaditeľa Lokomotívy Košice?
Róbert Jano st.:
„Je to pravda. Bolo to jedno z mojich najťažších rozhodnutí. Myslím si však, že takto je to dobré pre obe strany.“

Po príchode nového investora vedenie klubu informovalo, že zostávate vo funkcii. Čo sa za krátky čas zmenilo?
„Komunikoval som s majiteľom klubu, aj s predsedom predstavenstva. Môžem potvrdiť, že ich záujem o moje služby trval a trvá, no rozhodnutie, ktoré som prijal, je nemenné. Rozhodol som sa, že k poslednému januárovému dňu ukončím svoje pôsobenie v Lokomotíve, s tým, že v mesiacoch december a január som urobil všetko, čo bolo v mojich silách v prospech klubu a nových majiteľov. Myslím si, že z mojej strany bola práca odvedená s vyše stopercentným nasadením a dnes možno takou ľahkosťou, že to funguje, že tu nezostal žiadny dlh, že prišiel nový majiteľ, že mládež i „áčko“ pokračujú, môžem s dobrým pocitom odísť.“

Vyskytli sa medzi vami a novým vedením klubu záležitosti, v ktorých ste sa nezhodli?
„S väčšinou vecí a vízií som sa stotožnil. Nóvum pre mňa bolo, že kompletná zodpovednosť za chod A-tímu, výber hráčov, spôsob prípravy, tréningovú činnosť má byť na jednom človeku, ukrajinskom trénerovi Jurijovi Panfilovovi, ktorý má dôveru majiteľa a vo vzťahu k A-mužstvu má prakticky posledné slovo. Na druhej, to neznamená, že tento model je zlý, to ukáže až čas. Osobne som sa nestotožnil s odvolaním posledného prípravného zápasu v maďarskom Mezőkövesde len pár hodín pred výkopom. Situáciu sa mi ale podarilo vyriešiť najlepšie, ako sa dalo, v prospech klubu, čo je vždy najdôležitejšie. Opakujem, až čas ukáže, či je tento model správny. Možno aj kvôli tomu som ale nevidel priestor pre seba. Človek niekedy musí vycítiť, či pokračovať, alebo skončiť.“

Do funkcie ste vstúpili v lete 2017. Podarilo sa vám splniť čiastkové ciele, ktoré ste si stanovili?
„Za ten čas určite áno. Najviac to podľa mňa vidieť na mládeži, čo ma i najviac teší. Nastavil sa istý smer, hodnotový systém, ktorý sme začali budovať ešte s Albertom Rusnákom ako šéftrénerom klubu. Dnes všetci mládežnícki tréneri vidia, aký je smer a sú s ním stotožnení. Som veľmi pyšný na to, že Albert Rusnák sa stal trénerom reprezentácie do 19 rokov. Aj druhý tréner, Ľuboš Benkovský, ktorého sme angažovali, vopred vedel, že bude musieť plniť úlohu šéftrénera vo vzťahu k mládeži. Znovu sme sa o niečo posunuli, žiacke družstvá hrajú prvú ligu, čo je obrovský kvalitatívny rozdiel. Nasledovať by malo získanie ÚTM a ďalšie kroky, smerujúce k udeleniu Futbalovej akadémie. Za rok a pol sme odviedli množstvo práce, pevne verím, že nové vedenie na to úspešne nadviaže. Do klubu vstúpili ľudia, ktorí vedia ako a čo majú robiť. Pod vedením nového vedenia, trénera Benkovského a skúseného pána Zvaru to určite bude v dobrých rukách.“

Netajíte sa tým, že Lokomotíva vám prirástla k srdcu. Nie je vám ľúto odísť od rozrobenej práce?
„V prvom rade by som sa veľmi chcel poďakovať pánovi Daduľákovi za to, že mi dal možnosť pracovať pre klub. Obohatilo ma to po ľudskej i odbornej stránke. Spoznal som veľa skvelých mladých ľudí, ktorí chcú robiť futbal a chcú ho robiť dobre. Bolo mi cťou pracovať s Albertom Rusnákom, boli to nezabudnuteľné chvíle. Myslím si, že bývalý majiteľ Peter Daduľák to po takmer trinástich rokoch ukončil ako pán. Dnes neexistuje žiadny dlh voči hráčom, ani nikomu inému, klub funguje, prešiel do rúk zahraničného investora. Podarilo sa nám zachrániť 250 detí. Pevne verím, že to aj naďalej pôjde správnym smerom, že tu bude nová éra Lokomotívy, výsledkovo a hodnotovo ešte lepšia ako tá predošlá, a že klub bude napredovať nielen po materiálnej stránke, ale aj po tej odbornej, čo sa prejaví na samotných výsledkoch. Zároveň by som sa chcel poďakovať za spoluprácu aj členom Asociácie klubov druhej ligy, kde som taktiež stretol ľudí zapálených pre futbal. Spolupráca medzi predstaviteľmi jednotlivých klubov na stretnutiach predstavenstva, ktorého som členom, bola výborná. Na zápasoch medzi nami neprevládala nevraživosť, naopak, panovala priateľská atmosféra. V rámci Asociácie sa za toto obdobie odviedol kus roboty pre druholigový futbal.“

V minulosti ste úspešne pôsobili v hádzanej či v basketbale. Aké je futbalové prostredie?
„Život občas prináša situácie, že sa z minúty na minútu veci výrazne zmenia. Futbal je špecifický, je to fenomén. Keď som do klubu vstupoval, nikto z nás netušil, čo sa stane o rok a pol. Dopadlo to, ako dopadlo, nakoniec to pre Lokomotívu vyzerá veľmi dobre. Nie je dôležité, či som športovým riaditeľom ja, alebo niekto iný. Nech je tam akýkoľvek tréner, funkcionár či majiteľ, podstatné je, aby klub ďalej napredoval. To jediné je dôležité pre futbal, mesto a predovšetkým pre mládež.“

Plánujete niekde inde zúročiť skúsenosti, ktoré ste v Lokomotíve získali?
„Mám také pevné vnútorné rozhodnutie, že toto bolo moje posledné pôsobenie v športovom klube. Na druhej strane, podobné rozhodnutie som v živote už mal dvakrát. Raz ho prelomil pri hádzanárskej reprezentácii pán Hatalčík, druhýkrát zasa pán Daduľák. Ak ma ktokoľvek požiada o nejakú radu, bez problémov pomôžem. Momentálne ale nemám chuť ani motiváciu pracovať niekde inde, resp. začínať niečo nové.“

Ale na futbal a Lokomotívu nezanevriete…
„Určite nie. Ak mi to čas dovolí, tak všetky športy, ktoré mám rád a ktoré nosím v srdci, a to je väčšina loptových hier, budem sledovať. Možno sa zapojím aj do aktivít v rámci športu v Košiciach. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.“

© 2019 FC LOKOMOTÍVA KOŠICE a.s. | Všetky práva vyhradenéAll rights reserved.