ŽP Podbrezová - FC Lokomotíva KE 4:1 (2:1)
Po strastiplnej štyri a pol hodinovej ceste autobusom, miesto predpokladaných troch hodín, (naspäť do Košíc, už po správnej ceste, nám to trvalo necelé tri hodiny) sme hneď po príchode do Brezna bez rozcvičky, doslova rovno z autobusu, (prípravu na MZ sme mali v idúcom autobuse) nastúpili na zápas. Zrejme pre to bolo úvodných 30´ z našej strany podpriemerných. Na prvý gól domácich z 10´sme síce po rohovom kope Jurekom v 15´vyrovnali a o 1´na to zahodili šancu Galajdom. Žiaľ o 4´ sme opäť inkasovali. Po polhodine hry sa zdalo, že sa konečne herne chytáme. Táto 15´pasáž v prvom polčase bola z našej strany najlepšia, dve šance zahodil Jurek (34´a 44´). Ja som bol v polčase presvedčený, že tento zápas dnes nemôžeme prehrať, že dáme tri góly a otočíme zápas, lebo dnešný súper ani zďaleka nemal kvality Ružomberka z pred týždňa. No to čo sme predviedli v druhom polčase, to som u vás ešte nevidel. Podpriemerný výkon celého družstva, na vystriedanie bol zrelý ktokoľvek, nie len Plačintár, Kuruc a Tkáč
A. Z rôznych príčin nám dnes chýbali štyria hráči, preto dostali priestor hráči z lavičky. Žiaľ, bez efektu. Náš výkon bol bez šťavy, mám dojem, že niektorí si myslíte, že sme druhí v tabuľke, (už nie) tak súperi pod nami sa budú samy porážať. Treba sa veľmi rýchlo vrátiť na zem a prestať lietať v oblakoch. V 60´domáci poľahky zvyšovali na 3:1, my sme mohli znížiť po našej jedinej šanci v druhom polčase v 72´ Hennelom. Nepodarilo sa a domáci z protiútoku v 73´ po našom ďalšom naivnom bránení zvýšili na konečných 4:1. Dnes to bolo pre mňa na lavičke jedno veľké utrpenie a konečný hvizd rozhodcu vyslobodením.

autor: Vladimír Urban